Podľa dobovej kroniky bola v Lipanoch škola cirkevná vedená od 1. októbra 1894 ako štátna ľudová. V tej dobe na nej pôsobili traja učitelia, pričom jedine náboženstvo vyučovali v slovenskom jazyku. Po vzniku ČSR v roku 1918 navštevovalo školu menej než dvesto žiakov. Zaujímavosťou je, že školský rok sa až od šk. roku 1923-24 začínal 1. septembra. V predchádzajúcom období zasadli žiaci do školských lavíc niekoľko dní neskôr.

S odstupom času vyznieva interesantne, ba až komicky, porovnanie, ktoré dni si v tom-ktorom období škola pripomínala. Za prvej republiky to, napríklad, boli narodeniny vtedajšieho prezidenta T. G. Masaryka, vznik ČSR, spomínalo sa na M. R. Štefánika či obete 1. svetovej vojny. Počas existencie vojnového slovenského štátu sa, naopak, nezabúdalo na narodeniny Adolfa Hitlera, či najvyšších predstaviteľov štátu. Pripomínali si aj Memorandum národa slovenského z roku 1861. Po komunistickom prevzatí moci vo februári 1948 prebiehalo vyučovanie "v znamení Lenina", pripomína sa "Víťazný Február", deň obdobného prevratu v "bratskom"  ZSSR,  narodeniny jeho najvyšších  predstaviteľov, ale  spomína  sa  aj na obete 2. svetovej vojny. Kuriózny bol napr. protialkoholický týždeň v medzivojnovom období. Škola mala problémy s priestormi. Veď napr. v šk. roku 1945/46 prebiehalo vyučovanie v štyroch budovách. Kronika spomína v tom roku materiálnu pomoc od amerických detí. Do školského roku 1969/70 stúpol počet žiakov na 1104. Z nich neprospelo až 132 a zhoršenú známku zo správania malo 27 žiakov. V tom období sa vyučovalo v troch budovách -  ako hovorí kronika  -  "v starej pri kostole, v budove po bývalej materskej škole v meste a novostavbe".

1. septembra 1970 končí spoločná história oboch súčasných lipianskych základných škôl, keďže boli postavené nové budovy: ako ZDŠ 610 a ZDŠ 611 - ľudovo nazývaná penalta (k pomenovaniu ulíc v meste a teda aj premenovaniu škôl na Komenského 12 a 14 sa pristúpilo - podľa dostupných materiálov - v roku 1974 ). Školy boli zriadené Odborom školstva a kultúry ONV v Prešove už spomínaného 1. septembra 1970. Riaditeľmi sa stali Viktor Gogoľ na ZDŠ 610 a Rudolf Bucko na ZDŠ 611 ( od roku 1968 bol riaditeľom ešte spoločnej školy, pred nimi Imrich Križan ). Slávnosť odovzdania novostavby  prebehla 11. 12. 1970.  Školy mali spolu 1234 žiakov ( z nich v prvom roku existencie škôl neprospelo 51 ).  Podľa  vtedy zaužívaných zvyklostí bol V. Gogoľ riaditeľom na ZDŠ Komenského 12 a R. Bucko striedavo s Jozefom Ridillom riaditeľom ZDŠ Komenského 14 dlhodobo ( až do pádu komunistického režimu - do šk. roku 1989/90 ).  Po spomínaných politických zmenách sa vo funkcii  riaditeľa  školy vystriedali na  ZŠ Komenského 12: 1990/91 - Karol Seman, 1991-96 - Eva Elsnerová, 1996/97- Gustáv Kovalčík, 1997/98 - Jozef Ridilla, 1998/99 - opäť Eva Elsnerová, od šk. roku 1999/2000 - Anna Špyrková a na ZŠ Komenského 14: 1990 - 96 - Mária Reichstädterová, 1996 - 2004 - Magdaléna Škopová, 2005 - Marcel Polomský.

K poslednej a podstatnej historickej zmene dochádza 1. 7. 2005, kedy končí obdobie samostatných škôl a začína sa opäť písať ich spoločná história, pretože spojením pôvodných ZŠ Komenského 12 a ZŠ Komenského 14 vzniká nová a súčasná ZŠ Komenského 113. Riaditeľom ZŠ Komenského 113 sa stal Marcel Polomský.